Každý správny žiak vie, že záver školského roku sa nikdy nezaobíde bez koncoročného výletu. Nielenže je jeho zavŕšením, ale zároveň je aj odmenou za našu celoročnú prácu. A keďže tretí ročník nebol veru žiadnou "prechádzkou ružovou záhradou", zaslúžili sme si aj niečo špeciálnejšie ako len vychádzku do blízkeho okolia. Naším cieľom sa stala jaskyňa Driny a hrad Červený Kameň. Tieto nádherné miesta ležia od Ilavy asi v 100 km vzdialenosti, preto len málokto z nás ich doteraz navštívil.
Slnečné počasie bolo už od rána zárukou úspešnej výpravy. Nabalení dobrotami a dobrými radami rodičov ("poslúchaj pani učiteľku", "nieže sa tam stratíš", "nekupuj hlúposti", "nemiň všetko", "prvý zjedz rožok až potom sladkosti"... :o) sme sa vydali po naplánovanej trase. Ako prvá nás čakala jaskyňa Driny. Keďže sme dopredu vedeli, že je označovaná ako "perla Malých Karpát", nevedli sme sa dočkať, kedy si pozrieme jej jedinečné podzemné priestory. A veru sme neboli ani za mak sklamaní. Čarokrásna kvapľová výzdoba s podzemnými jazierkami nás naplno zaujala. Kvapľové záclony so zúbkovaným lemovaním, nádherné kamenné vodopády, stalagmity a stalaktity najrozmanitejších tvarov a farieb nás natoľko nadchli, že sme si ani neuvedomili, že sa nám počas prehliadky podarilo prekonať 151 schodov. I keď sa priemerná teplota jaskyne pohybovala okolo 7°C, neubralo nám to nič na nadšení a odhodlaní podrobne si vychutnať celý 450 metrový prehliadkový okruh.
Po menšej občerstvovacej prestávke sme s ruksakmi plnými suvenírov zamierili na hrad Červený Kameň. V 24 miestnostiach hradného paláca sme sa mohli pozrieť, ako vyzerali interiéry šľachtickej rezidencie od konca 15. do začiatku 20.storočia. Dychtivo sme počúvali povesť o tom, ako panstvo zachránil vo veľkej búrke jeleň pred pádom do priepasti. Na počesť tejto udalosti sa nachádzal takmer v každej miestnosti erb s týmto výjavom. Chlapci sa nemohli odtrhnúť od zbierky najrozmanitejších zbraní, dievčatá zas obzerali dámsky budoár určený na skrášľovanie a prezliekanie ženského osadenstva hradu. Mnohí si pri prehliadke dobového nábytku povzdychli, ako radi by žili v tej dobe, z ktorej pochádzali. Nadšenie pre stredovek ich však veľmi rýchlo opustilo pri opise krvavých bojov či smrtiacich epidémií, ktoré sa k tejto dobe historicky viažu.
Po krátkej zastávke v stánku s upomienkovými predmetmi sme sa unavení vrátili späť do autobusu. Cestu domov sme si krátili prehliadaním fotografií, ktoré sme si z nášho výletu odnášali. Každého však v ruksaku okrem nových zážitkov tešili aj drobné suveníry, ktoré nám budú pripomínať, koľko krásnych miest ukrýva naša krajina. Máme celé leto na to, aby sme spoznali aj ďalšie z nich. :o)
—————
