Obdobie po vianočných sviatkoch nepatrí práve k najobľúbenejším. Dospelí sa spamätávajú z „finančného šoku“, ktorý k Vianociam už tradične patrí, mamičky napĺňajú novoročné predsavzatia v podobe odtučňovacích kúr, no a žiaci opravujú, čo sa opraviť len dá. Nejde však o pokazené predmety či kusy nábytku, ale o pestrú paletu známok, ktorú sa niektorým podarilo získať. Vtedy nastupuje tradičný žiacky trojboj: učenie – písanie písomiek – skúšanie. Ide o veľmi namáhavú disciplínu s neistým výsledkom, ktorý nie je vždy pre žiaka uspokojivý. Práve preto je toto obdobie už tradične spojené s bezsennými nocami, malou dušičkou a nervóznym obhrýzaním nechtov.
Aby sa žiaci po tomto neobľúbenom maratóne čo najrýchlejšie vrátili do pôvodnej nálady, podnikáme každoročne pre nich na konci januára výlet za kultúrou. Tento rok sme si vybrali divadelné predstavenie Snehová kráľovná v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre. Nielenže túto klasickú rozprávku všetci dobre poznáme, ale hlavne sme zatúžili po skutočnej zime. Aspoň na chvíľu počuť vŕzganie snehu, zvonenie cencúľov či zavíjanie meluzíny...
A divadelné predstavenie nás nesklamalo! Na javisku sme sa v krátkej chvíli dokázali preniesť ďaleko na sever, na zasnežené pláne v Laponsku, ba až priamo do Ľadového kráľovstva. Hoci sme vedeli, že priateľstvo a láska zvíťazia nad srdcom bez citu, so zatajeným dychom sme sledovali putovanie hlavnej hrdinky. Spolu s ňou sme plakali nad strateným Kayom, prepadali zúfalstvu pri neúspešnom hľadaní či triasli sa od strachu pred zbojníckou dcérou. Okrem skutočných hercov a bábok nás naplno zaujala i netradičná tieňohra, vďaka ktorej sme mohli sledovať putovanie Gerdy od pani s ružovou záhradou, k múdrej princeznej, lúpežníkom, vševedúcej Fínke, až priamo k Snehovej kráľovnej.
Za poznanie, že priateľ a blízky človek je to najcennejšie a najdôležitejšie, čo človek môže v živote získať, sme poďakovali vytrvalým záverečným potleskom. Verím, že posolstvo tejto rozprávky v nás bude ešte dlho znieť.
—————
