Keďže tohtoročný projekt bude nielen plný objavov a dobrodružstiev, ale aj napätia a možno i nebezpečenstva, vyžaduje si dokonalú prípravu. Predtým ako vyplávame za poznaním, musíme nadobudnúť niekoľko dôležitých poznatkov a zručností.
K tým najzákladnejším patrí orientácia na mori. Veď kto by chcel blúdiť dni, týždne, možno i mesiace bez toho, aby vedel, kam smeruje? Keďže náš cieľ je jasný – objaviť nové, spoznať nepoznané, vysvetliť záhadné, pochopiť zložité - musíme navigovať našu loď určeným smerom hneď od začiatku.
Preto sme sa ako prvému začali venovať určovaniu svetových strán. Veľmi nás pri tom zaujal príbeh Krištofa Kolumba, ktorý vďaka tomu, že plával zo Španielska stále na západ, objavil nový kontinent – Ameriku. I keď si myslel, že našiel novú cestu do Indie, jeho plavba patrila k najväčším objaviteľským výpravám. Až Amerigo Vespucci, študovaný obchodník a cestovateľ, si ako prvý uvedomil, že Amerika nie je India. A preto Amerika nesie svoje meno práve po ňom.
Zahrali sme sa na týchto známych moreplavcov a pustili sme sa do spoznávania svetových strán. Naučili sme sa ich určovať hneď niekoľkými spôsobmi:
- cez deň podľa slnka (vychádza na východe a zapadá na západe, ak stojíme za slnečného počasia na pravé poludnie chrbtom k slnku, náš tieň smeruje na sever)
- v noci podľa Polárky, najjasnejšej hviezdy na oblohe (nachádza sa na severe)
- v prírode podľa machu na stromoch (zo severnej strany), sklonu mraveniska (miernejší svah býva orientovaný na juh), hustoty konárov na samostatne rastúcich stromoch (z južnej strany majú hustejšie konáre), letokruhov na pňoch (smerom k juhu sú širšie)
- pomocou ručičkových hodín (ak namierime malú ručičku na slnko, juh sa nachádza medzi ňou a dvanástkou)
- pomocou kompasu ( červená časť magnetickej strelky ukazuje na sever)
A takto sme trénovali v triede:
Naša "živá smerová ružica":
—————
