Sopečný ostrov

16.04.2014 17:09

Brehy Sopečného ostrova sme už zahliadli v októbri, keď sme pomocou nakrájaných plátkov zemiaku vyrábali jeho turistickú mapu.  Tentokrát sme však pri ňom zakotvili a dôkladne ho preskúmali. Neboli sme však jediní. Naši piataci totiž v rámci hodín geografie vypracovali zaujímavý projekt o tom, ako a kedy sopky vznikli, kde sa nachádzajú, ako vyzerajú zvnútra, ako zvonku, ktoré sú aktívne a ktoré nie... Keďže máme v pláne zhotoviť si jednu takúto sopku, nelenili sme a vyrazili k nim na malú exkurziu. Hoci ani jeden z vystavených exponátov lávu nechrlil, naša návšteva nebola zbytočná. Dozvedeli sme sa mnoho dôležitých informácií, ktoré určite pri stavbe našej sopky zužitkujeme.

Kým sa pustíme do samotnej stavby, niečo sme si o sopkách dopredu naštudovali. Teraz už vieme, že:

- sopky môžu byť aj pod morom či pod ľadom

- lávové kamene sa používajú na liečebné účely, masáže, do sauny, na grilovanie...

- erupcia je výbuch čiže explózia

- najväčšie činné sopky na svete sú Mauna Loa - objemovo najväčšia, nachádza sa na Havaji a Aso-san v Japonsku

- sopka sa označuje tiež ako vulkán

- rozdiel medzi magmou a lávou je v tom, že magma je horúca roztavená hmota, ktorá pomaly prúdi v hĺbkach niekoľko 10 – 100 kilometrov pod povrchom Zeme, láva je magma, ktorá sa dostane z hlbín Zeme na povrch

- aj na Slovensku máme pohoria sopečného pôvodu (Štiavnická sopka, Poľana, Vihorlat, Putikov vrch – najmladšia sopka na Slovensku, Vtáčnik).

Na zobrazenie sopečného povrchu sme použili tzv. benzínový papier, ktorého štruktúra ho najbližšie vystihuje (rozmiešame olejovú farbu s benzínom, nakvapkáme na vodnú hladinu, hladinu drievkom rozčeríme a priložíme papier. Po odňatí sa na spodnej strane papiera objaví obraz vodnej hladiny s rôzne „roztancovanými“ farbami):

Následne sme do neho urobili 9 rovnakých kruhových otvorov v pravidelných rozostupoch a vznikol nám herný plán našej novej hry. Aby bol pevný a vydržal nejaký ten piatok, nalepili sme ho na kartónový papier a oblepili lepiacou páskou. Na panáčikov nám poslúžili "lávové kamene", na ktoré sme prilepili farebnú servítku s logom nášho projektu. Zvolili sme 6 základných farieb - bielu, žltú, oranžovú, červenú,zelenú a modrú. Rovnakými servítkami s logom sme oblepili aj drevené kocky (6 strán = 6 farieb).

Výhodou celej hry je to, že ju môže hrať aj väčší počet hráčov, najmenej však dvaja. Ideálne je na jednu hru použiť 2 herné plány - t.j.18 kameňov (vždy po 3 z každej farby). Pravidlá našej novej hry s názvom "Lávové kamene" sme sa naučili veľmi rýchlo. Všetkých 18 kameňov sme rozložili na 18 kruhových otvorov a zakryli plastovými pohárikmi. Ideálne je, keď kamene rozostavuje niekto, kto momentálne nehrá, aby hráči nevedeli, pod ktorým pohárikom sa ukrýva aká farba. Hra je založená na jednoduchom princípe. Hráč po hodení kockou hľadá farbu, ktorá mu padla. Ak odkryje správny kameň, nechá si ho a pokračuje v hre. Ak odkryje kameň odlišnej farby ako mu padla na kocke, opäť ho zakryje a v hre pokračuje nasledujúci hráč. Hra končí po odkrytí a uhádnutí všetkých kameňov. Víťazom je dieťa s najväčším počtom kameňov.

My sme si hru vyskúšali zahrať v štvoriciach a bolo to celkom fajn. Hráči sa striedali rýchlo, nikto sa nestačil nudiť, deti vydržali pri tom takmer hodinu. V závere sa stretli vo finále víťazi z každého družstva, v ktorom sa šampiónom stala Terezka. Srdečne blahoželáme.

—————

Späť