Krátko po opustení Veterného ostrova sme na obzore zahliadli ďalšiu pevninu. Po vylodení nám bolo okamžite jasné, že ide o Sopečný ostrov. Všade, kam naše oko zahliadlo boli väčšie či menšie sopky, vyhasnuté krátery či pohoria sopečného pôvodu. Aby sme sa v nich vyznali, každej sme vymysleli názov: Horúca sopka, Bublajúca sopka, Vybuchujúca sopka, Chrliaca sopka, Dymiaca sopka, Búrlivá sopka, Lávová sopka, Žeravá sopka, Trojkráterová sopka, Vriaca sopka, Sopka záhuby, Vyhasnutá sopka, Divá sopka, Ohnivá sopka, Pálivá sopka, Horľavá sopka...
Keďže sme sa báli, že na ostrove zablúdime, zaznačili sme si polohu všetkých sopiek do mapy. Tentokrát sme si však vytvorili turistickú mapu, ktorá okrem názvov jednotlivých objektov obsahuje aj vrstevnice. Vďaka nim dokážeme veľmi ľahko zakresliť nielen výšku, ale aj tvar každej sopky. Aby naše nákresy boli čo najpresnejšie, použili sme pri zakresľovaní jednotlivých vrstevníc zemiak rozkrojený na niekoľko rovnakých plátov. Každý zemiakový plát predstavoval jednu vrstvu sopky. Ich postupným obkresľovaním (od najmenšieho po najväčší) sme veľmi ľahko zakreslili všetky "zemiakové sopky". Čím bola sopka vyššia, tým mala viac vrstevníc.
—————
