Kde sa nachádza? A koľko bohatstva ukrýva? Na tieto otázky sme hľadali odpoveď počas tohtoročnej Noci s Andersenom. Hoci ide o pravidelne organizovanú akciu, tentokrát sa v niečom odlišovala. Zúčastnilo sa jej totiž omnoho viac detí ako po iné roky.
Zástupcovia 2.-4. ročníkov však najskôr museli dokázať, že sa tejto objavnej plavby môžu zúčastniť. Vstupenkou na palubu lode bol totiž vlastnou hlavou vymyslený a vlastnou rukou napísaný príbeh s námorníckou tematikou. Len ten, kto mal dostatočne bohatú fantáziu a zmysel pre dobrodružstvo mohol vidieť nevídané a počuť neslýchané. Nakoľko záujemcov o túto výpravu bolo viac, ako by sa vošlo na našu loď, posádku mohli tvoriť len tí naj. Najrýchlejší, ktorí odovzdali svoj príbeh v stanovenom termíne, najtvorivejší, ktorých príbeh bol plný napätia či nečakaných zvratov a najodvážnejší, ktorí sa nebáli vstúpiť tam, kam ľudská noha dosiaľ nevkročila.
Začiatok našej výpravy bol spojený s vlastnoručným podpisom do lodného denníka a pravým námorníckym tetovaním. Tvorilo ho logo v podobe plachetnice a malého ostrova s truhlicou plnou pokladov. To aby bolo jasné, aký je cieľ našej plavby - bezpečne preplávať oceán, nájsť Ostrov pokladov, zmocniť sa nájdeného bohatstva a žiť si v blahobyte spokojne až do smrti. No kto by sa netešil?
Nebolo to však také jednoduché, ako to na začiatku vyzeralo. Najskôr museli všetci novoprijatí námorníci zložiť námornícky sľub, ktorý pozostával z námorníckeho desatora. Keďže od dodržiavania týchto pravidiel závisel úspech našej plavby, dali sme si záležať na tom, aby im každý porozumel a rešpektoval ich.
Šťastlivý a úspešný návrat domov však závisel aj od toho, do akej miery dokážeme čeliť nástrahám na mori. Nakoľko najčastejším nebezpečenstvom býva práve prepadnutie lode pirátmi, rozhodli sme sa lepšie spoznať ich spôsob života. Vďaka projektu "Žiaci žiakom", sme sa dozvedeli nielen o Pirátskych bratoch ("živé leporelo" v podaní žiakov 4.A), ale aj o tom, ako dopadla jedna Pirátska výprava (divadelné predstavenie žiakov 3.A).
Ďalšie dobrodružstvá a príbehy o pirátoch sme spoznali počas čitateľskej štafety. Nehľadali sme ich však v knihách z knižnice, ale čítali sme žiacke príbehy, ktorými si naši námorníci zabezpečili vstup na palubu. Niektoré boli veselé, no väčšina z nich vykresľovala týchto lúpežných morských banditov ako hrôzostrašných a krvilačných. Začali sme pochybovať, či zo stretnutia s nimi vyviazneme so zdravou kožou. :o(
Naše obavy na chvíľu rozptýlil pokrik, ktorým sa na každej lodi zvolávajú všetci námorníci: "Večeráááááááááááá!" Razom sme sa sústredili v lodnej kuchyni, kde na nás čakalo prekvapenie - občerstvenie v podobe obložených chlebíkov. Každý si však svoj chlebík musel pripraviť sám. A keďže námornícky chlebíček chutí úplne inak ako ten klasický, musel aj inak vyzerať. Okrem šunky a zeleniny na ňom "trónil" aj plátok tvrdého syra zapichnutý ako vlajka uprostred tejto dobroty. Ani nevieme ako a táto chutná flotila zmizla, akoby niekto mávol čarovným prútikom.
Posilnení a v dobrej nálade sme sa naučili námornícky pochod, bez znalosti ktorého nebolo dovolené vstúpiť na palubu.
Potom nás čakala skúška zručnosti v podobe viazania námorníckych uzlov. Niektoré sme sa naučili na prvýkrát, zvládnutie iných nám trvalo dlhšiu dobu. Nakoniec sme však všetci skúšku úspešne zvládli a boli pasovaní za skutočných námorníkov.
Keďže každá loď musí byť v rádiovom spojení s pevninou a ostatnými plavidlami, využili sme modernú techniku na spojenie sa so strážskou posádkou z Českej republiky. Aj ona práve v tento deň podnikala výpravu za pokladmi, tak sme boli zvedaví, ako sa im darilo a či bola ich výprava úspešná. Zrejme však niekde na mori musela vyčíňať búrka, lebo naše spojenie sa neustále prerušovalo. Našťastie sme sa stihli aspoň pozdraviť a odoslať si zopár kratučkých správ. Priebeh strážskej "Nočnej plavby po ostrovoch" sme si potom dodatočne pozreli na ich webovej stránke. Bol natoľko bohatý a rozmanitý, až nám bolo ľúto, že sme nemohli byť na dvoch miestach naraz :o(.
Čakanie na spojenie prostredníctvom skypu sme si krátili cibrením zručnosti, rýchlosti a pozornosti:
a) skladali sme puzzle
b) hľadali rozdiely v pirátskych obrázkoch
Potom sme sa rozdelili na posádky. Na 5 lístočkov sme napísali meno jednej lode, na 5 meno inej a tak ďalej, až sme mali dostatok lístkov pre všetky deti. Potom sme lístky poskladali a rozsypali medzi námorníkov. Ich úlohou bolo jeden uchytiť, prečítať a nájsť štyroch zvyšných členov svojej posádky. Ktorá pätica námorníkov sa našla, musela čo najrýchlejšie dobehnúť na loď označenú rovnakým názvom (Titanic, Bismarck, Arizona, Lusitania, Santa Maria, Victoria, Carpathia, Niῆa).
Po úspešnom nalodení na svoje plavidlá sme pokračovali ďalšou disciplínou, ktorou bola "plavba po žinenkách". Za pomoci dvoch žineniek sa museli všetci členovia danej posádky dostať na druhý breh. Nebolo to však vôbec jednoduché, lebo posádky boli rôznorodé a nie každý člen mal rovnakú silu. Nakoniec sa však všetci dostali úspešne do cieľa.
Nasledujúca pirátska vojna preverila nielen našu odvahu, ale najmä bojovnosť. Proti sebe stáli vždy dve a dve družstvá postavené v rade na čiare oproti sebe. Uprostred nich bola telocvičná koza, na ktorej stál medicimbal. Ten predstavoval poklad. Obe družstvá mali k dispozícii po 2 lopty. Ich úlohou bolo čo najrýchlejšie zasiahnuť medicimbal a získať tak poklad.
Všetky disciplíny nás natoľko vyčerpali, že sme ani nečakali na pokrik "večerááááááááá" a vkradli sme sa do lodnej kuchyne na ďalšie občerstvenie. Tentokrát sme si pochutnali na koláčikoch a bábovkách, ktoré nám na dlhú plavbu nabalili naši blízki.
Posledná úloha bola pre nás naozajstnou skúškou odvahy. Konečne sme sa totiž dopravili na Ostrov pokladov, kde bolo našou úlohou hľadať zlaté vajcia, ktoré ukrývali bohatstvo nevyčísliteľnej ceny (niektoré z nich mali dokonca aj svojho strážcu - viď foto). Nebolo by na tom nič strašidelné, keby vonku nebola tma ako vo vreci. S malou dušičkou a blikajúcou baterkou sme sa vybrali vo dvojiciach prehľadávať areál školy. Nikdy sme si neuvedomili, koľko strašidelných tieňov a zvukov tam na nás číha. Asi preto, že o takomto čase bývame už dávno v bezpečí svojich postieľok.
Po dôkladnom prehľadaní celého školského dvora sme sa so svojím úlovkom vrátili späť do školy. Aké však bolo naše sklamanie, keď sme vo vnútri zlatého pokladu našli iba malé papieriky s citátmi a múdrymi výrokmi slávnych ľudí. Až po ich prečítaní sme si uvedomili, kde je ukryté skutočné bohatstvo. Nie sú to drahokamy, šperky či iné cennosti, ale zdravie, láska, vzájomné porozumenie, priateľstvo či rodina. To sú tie pravé hodnoty v živote človeka, pre ktoré sa oplatí žiť. Až keď ich človek stratí, uvedomí si ich dôležitosť. Sme radi, že nám táto objavná plavba za pokladmi otvorila oči a ukázala nám, čo je v živote skutočne dôležité.
Na záver dňa, po úspešnom zvládnutí všetkých úloh nás čakala rozprávka plná fantázie, dobrodružstiev, kúziel a hviezdneho prachu - Peter Pan. Bola o chlapcovi, ktorý býval v Krajine - Nekrajine bok po boku so skutočnými pirátmi a nechcel nikdy vyrásť. Vďaka dobru a priateľstvu však dokázal, že spravodlivosť môže zvíťaziť a detské sny sa splnia, pokiaľ po tom naozaj túžime.
Z ríše snov sme sa prebrali "až" okolo pol šiestej, kedy prvé lastovičky pobudili zvyšok posádky. Po rannej hygiene a upratovaní sme sa naraňajkovali a čakali na príchod rodičov. Netušili sme, že za našu odvahu a statočnosť budeme odmenení krásnymi medailami s logom Noci s Andersenom a malými darčekmi. Nielenže nás veľmi potešili, ale zároveň budú aj spomienkou na všetko, čo sme počas našej plavby za pokladmi zažili. A že toho nebolo málo... :o)
- VIDEO (krátky zostrih toho naj)
—————
